SELÉN – minerál IMUNITY i PLODNOSTI

Selén patrí medzi minerály, ktoré sa v našej strave vyskytujú v nepatrnej miere – jeho účinky pritom majú pre naše zdravie zásadný význam. Tento silný antioxidant chráni naše bunky pred voľnými radikálmi, účinne podporuje obranyschopnosť organizmu, ako i srdcovocievne a reprodukčné zdravie.

Selén objavil pred viac 200 rokmi Švéd Jöns Jacob Berzellius. Až neskôr, v roku 1957, sa ukázalo, že je kľúčovým prvkom, nevyhnutným pre náš život. Tento významný minerál toho v sebe teda ukrýva viac než dosť. Rozsiahle výskumy uskutočnené počas uplynulých rokov preukázali, že selén je dôležitou súčasťou enzymatických systémov a jeho optimálna hladina môže prispieť k prevencii a pomôcť v terapii niektorých závažných ochorení.

Aká je jeho úloha v ľudskom organizme? Čo môže spôsobiť jeho dlhodobý nedostatok? Pre koho je selén mimoriadne dôležitý a nemal by na jeho príjem zabúdať? V čom všetkom nám môže byť nápomocný?

Moduluje imunitu, podporuje antioxidačné mechanizmy

Funkčnou formou selénu sú biologicky aktívne selenoproteíny, predovšetkým enzým glutationperoxidáza s obsahom jedinečnej aminokyseliny – selenocysteínu, ktorý poskytuje bunkám komplexnú ochranu pred oxidatívnym poškodením.

Výskumy ukázali, že pri nedostatku selénu v organizme výrazne klesá aktivita enzýmu glutationperoxidázy, a tým zároveň aj antioxidačná ochrana organizmu. Preto vedci skúsili zvýšiť množstvo selenoproteínov v bunke. Pozitívnu koreláciu medzi príjmom selénu a vývojom imunokompetencie (fagocytárne funkcie, proliferácia T-lymfocytov a pod.) potvrdil následne rad klinických štúdií. Preukázali, že v prítomnosti selenoproteínov sa imunitný systém aktivizuje – selén zmobilizuje bunkovú obranu, T-lymfocyty, najdôležitejší článok imunitného systému, ktoré začnú vyhľadávať votrelcov a produkciou cytotoxických látok ich pomáhajú zničiť a z tela vylúčiť.

Možná pomoc proti vírusom a baktériám

K zaujímavému poznatku dospeli britskí vedci, ktorí nedávno v súvislosti so skúmaním agresivity vírusov rôznych druhov chrípky, ako aj baktérií a vytipovaných druhov mikroorganizmov, analyzovali dáta z čínskej provincie Keshan i ďalších vybraných čínskych provincií. Výsledky poukázali na zaujímavý fakt: tak ako pri kešanskej chorobe, endemickej kardiomyopatii s akútnym alebo chronickým zlyhávaním srdca (najznámejšej chorobe z nedostatku selénu), významným indikátorom agresívneho šírenia vírusov i baktérií podľa lokálneho zistenia bola rovnako extrémne nízka koncentráciou selénu v pôde.

Menej rozpínavé boli v oblastiach s vyšším výskytom selénu v pôde, čo vedci pripísali jeho schopnosti iniciovať zvyšovanie imunity. Tieto ich závery podporil aj ďalší údaj – čím viac selénu v pôde, tým väčší podiel ľudí s menšími komplikáciami ochorení vyvolaných vírusmi či baktériami.

Podľa úsudku vedcov z britskej University of Surrey v Guildforde, pre saturáciu plnej aktivity antioxidačného selénoenzýmu glutatión peroxidázy v krvi by bolo vhodné zabezpečiť u ľudí dlhodobý denný príjem tohto mikroprvku až na úrovni 100 µg – ich akademické závery podnietili nástup klinického výskumu s očakávaním možného odporúčania jeho užívania na podporu imunity, zvlášť v čase vírusových pandémií.

Podporuje činnosť srdca, môže byť prospešný pri onkologickej liečbe

Mnohé vedecké štúdie poukazujú na súvislosti medzi nízkou koncentráciou selénu v krvi a zvýšeným počtom kardiovaskulárnych a onkologických ochorení. Podľa rozsiahlej prospektívnej fínskej štúdie nedostatok selénu môže zhoršiť prietok krvi a následne nepriaznivo ovplyvniť kardiovaskulárny systém a zvýšiť riziko vzniku či zhoršenia stavu pri ischemickej chorobe srdca, ktorá je ochorením z nedostatočného krvného zásobovania niektorých oblastí srdcového svalu, ako aj zväčšiť nebezpečenstvo vzniku infarktu myokardu a cievnych ochorení. Zo záverov štúdie vyplynulo, že koncentrácie selénu v krvnom sére pod 35 µg/l zvyšujú riziko úmrtia na ischemickú chorobu srdca takmer sedemnásobne. K pozoruhodným výsledkom sa dopracoval tím vedcov z Charles Drew University of Medicine and Science v Los Angeles v USA. V spolupráci s lekármi skúmali podporné účinky viacerých selénových zlúčenín aj pri onkologickej liečbe viacetých typov zhubných nádorov. Početné dlhodobé testy s dobrovoľníkmi rôznych vekových skupín s denným príjmom selénu na úrovni 300 až 400 µg preukázali jeho preventívne podporné antikarcinogénne účinky, hlavne proti nádorom prostaty, hrubého čreva, pľúc a prsníkov, čo vyvolalo potrebu širšieho klinického výskumu.

Priaznivo pôsobí na reprodukčné zdravie

Selénu patrí dôležitá úloha tiež v reprodukčnom procese. Je nevyhnutný pre biosyntézu testosterónu a tvorbu a vývoj normálnych spermií. Zodpovedá za kvalitu spermií a ich pohyblivosť, teda za mužskú plodnosť. Jeho hladina a prítomnosť v semenníkoch ovplyvňujú potenciu z hľadiska dozrievania spermií a celkového vplyvu na spermatogenézu. Výskumy z oblasti reprodukčného zdravia poukazujú na neustále klesajúcu hladinu selénu v krvnej plazme mužov, ktorá je častým dôvodom neplodnosti párov. Nedostatok selénu môže tiež nepriaznivo pôsobiť na vývoj plodu u tehotných žien. Nízka hladina tohto minerálu v organizme tehotných žien môže zvýšiť riziko samovoľného potratu, jeho deficit v strave matiek môže mať súvis so vznikom Downovho syndrómu a môže byť zodpovedný aj za zastavenie rastu a vývinu detí.

Chýba v pôde a tým aj v strave Obsah selénu v potravinách veľmi kolíše v závislosti od jeho obsahu v pôde, fortifikácie a pod. Slovensko, ako aj celý európsky región patria medzi lokality s nízkou koncentráciou selénu v pôde, čo sa následne odráža v jeho nízkom obsahu v každodennej strave, a tým aj v ľudskom organizme. Nízke hladiny selénu v populácii sú dané jeho nízkym obsahom v rastlinnej strave i v mäse hospodárskych zvierat, keďže tieto sú ním nedostatočne zásobené prostredníctvom na tento minerál chudobných rastlinných krmív. Podľa štatistických údajov vychádzajúcich z konzumácie potravín, je príjem selénu na Slovensku 38 µg/deň. Pritom Svetová zdravotnícka organizácia stanovila odporúčaný denný príjem selénu na 50 – 200 µg/deň (pri krátkodobých liečebných dávkach). Za optimálny denný príjem považuje 1µg selénu/1kg hmotnosti! Ženy by si mali strážiť dennú dávku okolo 50 až 55 µg, tehotné ženy 60 µg a dojčiace matky 70 µg denne. Potrebná denná dávka selénu, ktorú by mali prijať muži, je 100 až 110 µg.

Odkiaľ ho načerpať?

V rámci rastlinnej stravy selén nájdeme v celozrnných obilninách, pšeničných klíčkoch, šošovici, cesnaku, cibuli, brokolici, paradajkách, avokáde či citrusových plodoch. Azda najviac ho obsahujú para orechy a huby. V živočíšnej strave je zastúpený vo vnútornostiach, hydinovom mäse, ale aj v mliečnych výrobkoch – najmä v masle, vajciach a rybách – predovšetkým morských (sleď, tuniak, sardinky). Avšak aj pri pestrom jedálnom lístku, vzhľadom na jeho deficit v rastlinnej i živočíšnej strave, je vhodné dopĺňať si ho. Najlepšie vo forme biologicky dostupných prírodných výživových doplnkov, ako je napríklad Jamieson Selenium REGULAR STRENGTH 50 µg či Jamieson Selenium EXTRA STRENGTH 100 µg (ak sa nachádzate v životnej fáze, kedy potrebujete zvýšiť jeho príjem). Prípravky s obsahom selénu sa vyrábajú patentovanou technológiou z pivovarských kvasníc, významného zdroja organického selenocysteínu a patria k špičkovým produktom vlastného firemného výskumu a vývoja kanadského výrobcu prírodných vitamínov Jamieson Laboratories. Pre organizmus sú biologicky dostupnejšie, telo ich vie lepšie spracovať ako syntetické minerály.

O výbere vhodného prípravku sa poraďte so svojím lekárom alebo lekárnikom.

Koho najviac ohrozuje nedostatok selénu?

- mladých ľudí, ktorí nekonzumujú vyváženú stravu (najmä študenti)

- vegetariánov, pretože ich denný príjem selénu je zväčša pod hranicou 10 µg

- starších ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nekonzumujú dostatok mäsa

- tehotné a dojčiace ženy (vyvíjajúci sa plod a dojča odčerpávajú selén)

- fajčiarov (ich telo vo zvýšenej miere využíva selén k aktivácii obrany organizmu proti škodlivým látkam)

- chronicky chorých osôb, u ktorých tráviace poruchy zvyšujú riziko nedostatku selénu